História obce
História obce
Vojnatina patrí k starobylým dedinám bývalej Užskej stolice. . Pri Vojnatine sa nachádzajú stopy po sídlisku z 9.-10. storočia a črepy súdobej keramiky. Sídlisko obývali a keramiku užívali zaiste vtedajší obyvatelia Vojnatiny. Vojnatinský územný majetok bol v druhej polovici 13. storočia vo vlastníctve užských hradníkov. Keď v roku 1284 hradníci predali časť majetku ležiaceho pri Vojnatinskom potoku, pri tej príležitosti vznikla prvá správa o priľahlom územnom majetku.
Prvá písomná správa o dedine Vojnatina je až z roku 1336 o deľbe majetkov šľachticov z Michaloviec. Vojnatina vtedy už patrila týmto šľachticom. Z obsahu listiny vyplýva, že dedina jestvovala aj pred rokom 1336. V písomnostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Vajnatina bol to maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Vojnatina, ktorý sa do písomností dostal len ojedinele.
Názov Vojnatina nepochybne korení v slovanskom, či slovenskom mene. Typologicky mu je blízky názov Beňatina. Nateraz možno predpokladať, že nositeľ mena so základom Vojna mal k dedine rodový, prípadne feudálny vzťah. V písomnostiach zo 14. a 15.storočia sa táto dedina vyskytuje aj pod názvom zloženým z jej maďarizovaného názvu a maďarizovaného názvu dediny Tibava. Zložený názov dosvedčuje to, že vojnatinský územný majetok pôvodne patril k územiu starobylejšej Tibavy, že aj prvé vojnatinské sídlisko vzniklo na tibavskom majetku. Z toho je zrejmé, že Vojnatina bola mladšou dedinou ako Tibava. V prvej polovici 14. storočia už bola rozvinutou dedinou, v ktorej bol aj zemepanský vodný mlyn. Vojnatinu nadobudli predkovia šľachticov z Michaloviec nepochybne v roku 1290 ako súčasť tibavského panstva. Jedna rodina šľachtici v prídomku od polovice 14. do začiatku 15. storočia. Kúria tam jestvovala dokázateľné ešte v prvej polovici 15.storočia. Vojnatina patrila v 14.-17. storočí šľachticom z Michaloviec, Tibavy, Vojnatiny, ale aj Bočkajovcov. Bola majetkovou súčasťou panstva Tibava.
Vo Vojnatine bol katolícky kostol, o ktorom sú správy z rokov 1374, 1452 a 1471. Miestny kostol treba predpokladať už v prvej polovici 14.storočia. Terajší farský kostol, postavený pravdepodobne na mieste staršieho kostola, pochádza z druhej polovice 16. storočia. V polovici 17. storočia v ňom pôsobili evanjelickí farári. Tamojšie sídlisko malo v roku 1599 päť obývaných poddanských domov. Pravda, bol tam aj kostol, fara, škola, možno aj mlyn a kúria. Na prelome 16. a 17. storočia bola Vojnatina malou dedinou. Okrem osadenstva fary v nej žilo najmä poddanské obyvateľstvo. V 17., prípadne začiatkom 18. storočia poddaní dedinu opustili, alebo vymreli. V rokoch 1715 a 1720 tam nežili. Bývali v nej len zemania. Neskôr obnovená dedina mala v druhej polovici 18. storočia slovenských obyvateľov a v kostole opäť pôsobili katolícki farári.
SYMBOLY OBCE:
Na území dnešnej východoslovenskej obce Vojnatina žil človek už od praveku, takmer súvisle, až do dnešných čias. V 9. a 10. storočí tu dokonca stálo slovanské (slovenské) hradisko. Napriek tomu prvá písomná zmienka o nej pochádza až z roku 1336. Nesporne slovanský (slovenský) základ má aj jej názov. Je odvedený od osobného mena Vojnata a znamená Vojnatova usadlosť, osada, dedina. Takto sa menoval človek, ktorý túto dedinu založil, alebo bol jej prvým obyvateľom, či vlastníkom. Pritom samotné osobné meno Vojnata korení v apelatíve voj, vojna a pod.
Uvedené poznatky boli inšpiratívne pre vytvorenie nového erbu Vojnatiny. Ten pôvodný , ak vôbec existoval, vznikol pravdepodobne najneskôr ku koncu 18. storočia. No nenašiel sa naň zatiaľ žiadny obrazový, či písomný prameň.
Pri rozhodovaní o návrhu erbu sa vzala do úvahy pôvodná motivácia mena muža, ktorý stál pri jej počiatkoch.. Ako najvodnejšie sa javili symboly prezentujúce vojnový spôsob života.
Historické pamiatky
V Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok je zapísaný rímskokatolický kostol Povýšenia svätého Kríža. Pochádza z polovice 16. storočia, bol postavený v slohu rannej renesancie, zbarokizovaný v roku 1718 o čom svedčí aj údaj na priečelí kostola a Liatinový náhrobník z 19. storočia v slohu historicizmus, umiestnený v areáli kostola.
